Slovenská pirátska strana je dôrazne proti ratifikovaniu medzinárodnej dohody ACTA. Sme proti akémukoľvek zasahovaniu do neutrality internetu a proti obmedzovaniu prístupu k informáciám. Podľa názvu dohody by sa zdalo, že jej hlavným cieľom je odstrániť falšovanie obchodných známok pri tovare, no ACTA sa venuje presadzovaniu všetkých foriem duševného vlastníctva. Samotnému falšovaniu sa venuje iba okrajovo a za falzifikáty často označuje kópie a nie napodobeniny. Navyše ACTA bola vytvorená na základe tlaku a lobingu korporácií, bola vypracovaná tajne a bez možnosti pripomienkovania odbornou, ale aj laickou verejnosťou. Podozrenie vyvoláva aj fakt, že bola predbežne schválená k ratifikácii na stretnutí rady EU, ktoré bolo zamerané na poľnohospodárstvo a rybolov. Negatívne účinky ACTA zďaleka prevyšujú jej možný dosah na vyriešenie nelegálneho zdieľania a kopírovania, navyše pod hrozbou neprimeraných represií voči bežným občanom. Preto sme jednoznačne proti schváleniu akejkoľvek podobnej dohody.

Slovenská pirátska strana považuje medzinárodnú dohodu ACTA za škodlivú pre modernú ekonomiku a apeluje na NRSR a Európsky parlament, aby ju zamietli. ACTA totiž neprijateľným spôsobom obmedzuje práva občanov v prospech držiteľov monopolov, najmä korporácií hudobného a filmového priemyslu.

Proti dohode ACTA sa dvíha podobná vlna odporu ako pred pár dňami proti americkým zákonom SOPA a PIPA. Online petíciu proti dohode už podpísalo vyše 200 000 ľudí. V Poľsku, najmä po štvrtkovej ratifikácii, sa konajú pouličné demonštrácie. Protesty sú aj na Internete, kde hacktivistická skupina Anonymous zablokovala mnohé poľské vládne stránky. V prípade hrozby ratifikácie Slovenskom sa dajú kyberprotesty očakávať aj u nás. Slovenská pirátska strana bude proti dohode bojovať legálnymi politickými prostriedkami. Pritom ale chápe motiváciu hnutia Anonymous a akceptuje jeho právo demonštrovať, rovnako ako ďalšie formy občianskeho odporu proti tejto nebezpečnej hre záujmových skupín.

Zisťujeme v akom štádiu je prejednávanie ACTA vo vláde a na ministerstve hospodárstva. Legislatívny proces budeme sledovať a určite ho budeme pripomienkovať. V prípade nutnosti budeme potrebovať aj vašu podporu, keď budeme mobilizovať verejnosť, aby dala najavo svoj nesúhlas a to aj verejným protestom v uliciach všetkých väčších miest. Veríme, že s vašou pomocou sa to podarí.

V bývalom Sovietskom zväze, v neskorých pätdesiatych a šesťdesiatych rokoch, bolo mnoho kníh, spochybňujúcich politický systém, distribuovaných súkromne, ako samizdaty. Ich autori na tantiemoch nikdy nezarobili ani cent. Práve naopak boli trestne stíhaní, diskreditovaní v oficiálnej tlači a posielaní do exilu – v neslávne známych sibírskych gulagoch. Napriek tomu písať neprestali.

Prečo? Pretože potreboval zdieľať to, čo cítili. Od evanjelia až po politické manifesty – literatúra umožnila myšlienkam cestovať a dokonca aj meniť svet.

Nemám nič proti ľuďom, ktorí za svoje knihy zarobia peniaze; tak sa predsa živím aj ja. Ale pozrime sa na to, čo sa práve deje. SOPA (Stop Online Piracy Act) môže zničiť internet. Toto je SKUTOČNÉ NEBEZPEČENSTVO, nie len pre Američanov, ale pre nás všetkých, keďže tento zákon – ak bude schválený – ovplyvní celú planétu.

Aký mám na to názor? Ako spisovateľ by som mal obhajovať “duševné vlastníctvo”, ale nerobím tak.

Ako spisovateľ by som mal obhajovať “duševné vlastníctvo”, ale nerobím tak.

Staré “dobré” časy, kedy mala každá myšlienka svojho vlastníka, sú naveky preč. Po prvé preto, lebo jediné, čo každý robí, je, že recykluje stále tie isté štyri motívy: milostný príbeh medzi dvoma ľuďmi, milostný trojuholník, boj o moc a príbeh putovania. A po druhé preto, lebo jediné, čo spisovatelia chcú, je byť čítaný, či už v novinách, blogoch, pamfletoch, alebo na facebookovskej nástenke.

Čím častejšie počujeme v rádiu pieseň, tým je pravdepodobnejšie, že si kúpime celý album. S literatúrou to nie je inak. Čím viac ľudia knihu “pirátia”, tým lepšie. Ak ich úvod zaujme, kúpia si na druhý deň celú knihu, lebo nie je nič namáhavejšie než čítanie dlhých pasáži na obrazovke počítača.

Piráti sveta, zjednotťe sa a piráťte všetko, čo som kedy napísal!

1. Niektorí ale povedia: “Si dostatočne bohatý na to, aby ti neprekážalo, že sa tvoje knihy šíria zadarmo.”

V tom majú pravdu, som bohatý. Ale bola to túžba po bohatstve, ktorá ma priviedla k písaniu? Nie. Rodina aj učitelia mi všetci hovorili, že v písaní nemám žiadnu budúcnosť. Písať som začal a naďalej píšem preto, lebo mi to dáva radosť a zmysel môjmu bytiu. Ak by som to robil pre peniaze, mohol som prestať písať pred rokmi a ušetriť sa tak všetkých tých negatívnych recenzií, s ktorými som sa musel vyrovnávať.

2. Vydavateľstvá povedia: “Umelci neprežijú, ak nebudú zaplatení.”

V roku 1999, keď boli moje knihy prvýkrát vydané v Rusku (v tritisícovom náklade), trpela táto krajina vážnym nedostatkom papiera. Náhodou som však narazil na “pirátsku” verziu Alchymistu a uverejnil som ju na mojej webstránke. Rok na to, keď kríza pominula, sa tlačenej edície predalo 10.000 výtlačkov. Do roku 2002 som v Rusku predal milión kópií a v súčasnosti toto číslo činí už 12 miliónov.

Keď som cestoval vlakom naprieč Ruskom, stretol som viacerých ľudí, ktorí mi povedali, že moje knihy objavili prvý raz vďaka “pirátskej” verzií, ktorú som uverejnil na webe. V súčasnosti prevádzkujem stránku“Pirate Coelho”, kam dávam odkazy na moje knihy, ktoré nájdem dostupné na internete. A predaj mojich kníh stále rastie – takmer 140 miliónov výtlačkov po celom svete.

Práve “pirátstvo” nás môže priviesť k umelcovmu dielu. Ak sa vám jeho alebo jej nápad pozdáva, budete ho chcieť mať u seba doma. Dobrá myšlienka nepotrebuje ochranu.

Ak ste zjedli pomaranč, musíte sa vrátiť do obchodu, aby ste si kúpili ďalší. V tomto prípade je pochopiteľné, že zaplatíte na mieste. Avšak pri umeleckom diele si nekupujete papier, atrament, štetec, plátno či noty, ale myšlienku – zrodenú z kombinácie týchto produktov.

Všetko ostatné je buď chamtivosť alebo ignorancia.

——————————————————————————————

Publikované so zvolením literárneho portálu draksavracia.sk

Z anglického originálu My thoughts on S.O.P.A. preložil Matúš Lupták.

Paulo Coelho
http://paulocoelhoblog.com/2012/01/20/welcome-to-pirate-my-books/
Paulo Coelho’s Blog

V týchto dňoch celá internetová komunita so záujmom sleduje dianie okolo najnavštevovanejšieho uploadovacieho servera Megaupload a jeho vlastníkov. Po zásahu FBI bol server odstavený a spoločníci firmy na čele s Kimom Dotcom-om boli zatknutí. Všetkých obvinili z porušenia 5 amerických zákonov. Aj napriek tomu, že sa jedná o US legislatívu, je zvláštne, že boli odstavené servery v iných krajinách a samotný Kim (pôvodom nemec, s fínskym pasom) bol zatknutý na Novom Zélande.

Slovenská Pirátska Strana sa pridáva k protestu internetovej komunity a vyjadruje jednoznačný nesúhlas s postupom americkej polície a justície. Americké zákony nemôžu platiť na území cudzích krajín. Vytvára sa tak nebezpečný precedens pre prípadné ďalšie aktivity proti podobne zameraným serverom. Tieto servery okrem autorsky chránených diel slúžia aj na ukladanie iných, nezávadných súborov a týmto zásahom bolo znemožnené majiteľom týchto dát k ich prístupu. Môžu tak vzniknúť aj ekonomické škody v prípade podnikateľských subjektov. Niektorí užívatelia si dokonca platili prémiové účty, aby nemali rôzne obmedzenia pri sťahovaní. Teraz ale svoje zaplatené služby nemôžu využívať. Ďalšie podobné webové služby takmer ihneď po zverejnení správ o Megaupload zrušili voľné zdieľanie nahraných súborov. Používatelia tak môžu sťahovať len tie súbory, ktoré sami na servery nahrali. Niektoré servery zas zakázali prístup k službe z amerických IP adries, aby sa vyhli dosahu amerických zákonov.

Situácia má aj politický charakter. Podobný zásah proti Pirate Bay mal za následok vznik Švédskej pirátskej strany a celosvetového pirátskeho hnutia. Takto vznikla aj Slovenská pirátska strana. Všetky podobné aktivity, vyprovokované hudobným a filmovým priemyslom, len posilujú pirátske hnutie. Je vidieť, že priaznivcov a členov pirátskych strán rýchlo pribúda, čoho dôkazom je aj nedávny úspech Nemeckej pirátskej strany vo voľbách.

Megaupload podporovali aj samotní umelci. Priamo s ním spolupracovali napríklad Kim Kardashian, Alicia Keys či Kanye West. Známe je propagačné video o službe Megaupload.

Polícia síce tvrdí, že zásah proti Megaupload nemá súvis s protestom proti prijatiu zákonov SOPA a PIPA v USA, ale aj tak to vyvolalu celú radu ďalších protestov. Najvýraznejší bol protest skupiny Anonymous a to formou zablokovania internetových stránok FBI, Bieleho domu, amerického Ministerstva spravodlivosti, hudobných spoločností Universal Music, Warner Music a stránky amerického Združenia na ochranu autorských práv RIAA.org. Útoky boli vedené aj proti stránkam Českej protipirátskej únie. Je dosť možné, že začala internetová vojna. Obidve strany si začnú dokazovať svoju silu. Či to bude pre Internet prospešné, ukáže čas.

Slovenská Pirátska Strana vo svojom programe presadzuje nezávislosť Internetu, slobodu prejavu a zdieľania dát. Nikto nemá právo priamo alebo sprostredkovane ovplyvňovať možnosť prístupu k informačným zdrojom internetu. Internet musí zostať nezávislým médiom. Každý jeho užívateľ musí mať právo na súkromie aj na internete. Nikto nesmie svojvoľne a bezdôvodne uchovávať dáta o aktivite užívateľov internetu a nútiť k tejto činnosti poskytovateľov internetu a súvisiacich služieb. Nesmieme dopustiť, aby boli prijaté americké zákony SOPA, PIPA a medzinárodná dohoda ACTA, pretože by to malo vplyv na užívateľov internetu z celého sveta. Budeme vždy proti prijímaniu podobných zákonov aj v našej krajine. Z týchto požiadaviek slovenskí Piráti nikdy neustúpia.

Sťahuješ, zdieľaš? Kriminalizujú Ťa, strašia Ťa, hrozí Ti trestné stíhanie?
Kde sú hranice slobody a autorstva?

Piráti, ktorých more je internet, Ťa pozývajú na diskusiu, ktorá sa bude konať 19.1.2012 od 14:00 v priestoroch STU-FEI v Bratislave, miestnosť AB150.
Témou budú autorské práva, sťahovanie a zdieľanie na internete, creative commons a v neposlednom rade aj transparentnosť vo verejnej a štátnej správe.
Zúčastnia sa zaujímaví hostia a odborníci. Vstup voľný, každý je vítaný.

Bratislava – Predčasných parlamentných volieb v marci 2012 by sa chcela zúčastniť okrem iných aj Slovenská pirátska strana.

Politický subjekt pritom ešte stále nesplnil požiadavky potrebné na registráciu strany.

“O hlasy voličov sa bude Slovenská pirátska strana uchádzať na kandidátke inej politickej strany. Vzhľadom na to, že táto strana ešte nezverejnila kandidátku, tak vám k tomu nemôžeme povedať nič bližšie, taká je dohoda s touto stranou,” uviedol Milan Gvoth z tlačového odboru Slovenskej pirátskej strany.

Piráti spolu s Matovičom?

Zástupcov iných politických subjektov na svojej kandidačnej listine najčastejšie predstavuje líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič.

Ten dnes jednoznačne nepoprel, že by sa na jeho kandidátke predstavitelia nezaregistrovanej strany mohli objaviť. “So žiadnymi stranami nerokujeme. Máme však veľmi veľký počet uchádzačov, takže nemôžem povedať, či tam nie sú aj títo ľudia,” povedal.

Naposledy strana s pirátskou ideológiou zaznamenala významný úspech v septembri. V krajinských voľbách v Berlíne získala podporu takmer deväť percent.

Za jej výsledkom bolo vtedy predovšetkým sklamanie voličov z tradičných politických subjektov.

Kotleba kandidátku zatiaľ nemá

Na voľbách by sa mohla zúčastniť aj Ľudová strana Naše Slovensko, ktorú v júni 2010 reprezentoval Marian Kotleba.

Strana sa plánuje uchádzať o priazeň voličov, no k programu ani k svojej kandidátke sa nechce vyjadrovať skôr, ako ju zaregistruje Ústredná volebná komisia.

V posledných voľbách Ľudová strana Naše Slovnesko odovzdalo svoj hlas viac ako 33 tisíc voličov, čo znamenalo konečný výsledok 1,33 percenta.

Našich Pirátov nájdete na volebnom lístku č.5 strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti:

• č. 70 – Peter Blaščák, Ing., 29 rokov, obchodný zástupca
• č. 77 – Martin Bibko, 22 rokov, študent VŠ

Slovenská pirátska strana sa zúčastní predčasných volieb 2012 !!!

Po približne dvoch mesiacoch jednaní sme sa dohodli so stranou OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Podarilo sa nám dostať na ich kandidátku dvoch zástupcov slovenských Pirátov:

č. 70 – Peter Blaščák, Ing., 29 rokov, obchodný zástupca
č. 77 – Martin Bibko, 22 rokov, študent VŠ

Do volieb ideme s týmto programom:

1. Zaviesť úplnú transparentnosť štátnych financií, samospráv a financovania politických strán.
2. Zjednodušiť a skvalitniť komunikáciu občanov s úradmi, štátnou správou,  zdravotníckymi zariadeniami a odstrániť nezmyselnú byrokraciu.
3. Zachovať nezávislosť a slobodu internetu.
4. Dostupnosť internetu a telekomunikačných služieb pre všetkých a za prijateľné ceny.
5. Zjednotenie verejných informačných systémov a ich ďalší vývoj na báze open source a využívanie open source softvéru vo verejnej správe.
6. Nikto nesmie byť stíhaný za vyjadrovanie názoru.
7. Dajme ľuďom do rúk možnosť podieľať sa na riadení štátu (referendum na celoštátnej, krajskej a obecnej úrovni).
8. Zmenou autorského zákona chceme podporovať umelcov a nie zisky korporácií.
9. Zrušiť štátne výpalné – poplatok za prázdné médiá a reprodukčné zariadenia.
10. Presadiť osobnú zodpovednosť zástupcov verejnej správy za ich rozhodnutia.

Bola to porážka pre Pirátsku, Zelenú a Sociálno demokratickú stranu, ktoré chceli po Výbore, aby vyhodnotil autorské práva objektívne, s ohľadom na prípadnú legalizáciu nekomerčného zdieľania dát.

Namiesto toho copyrightoví konzervatívci vyhrali, s väčšinou pozostávajúcou v mnohých prípadoch z kresťanských demokratov (EPP), konzervatívcov (ECR) a liberálov (ALDE).

V záverečnom hlasovaní bola správa prehlasovaná trinástimi hlasmi proti ôsmym, niektorí liberáli sa hlasovania zdržali.

Správa Marielle Gallovej volá po prísnejšom posilnení práce Výboru v oblasti autorského práva.To by si vyžadovalo viac údajov o vplyve nekomerčného zdieľania dát. Namiesto toho, aby sa počkalo na vyhodnotenie týchto dát, správa sa chopila príležitosti a požaduje prísnejšie presadzovanie autorských práv bez ohľadu na to, čo mohla faktami ukázať.

Bola to porážka, ale posledné slovo ešte nebolo povedané.

Ďalším krokom je schválenie správy v plenárnom zasadnutí. Hlasovanie je v súčasnosti naplánované v týždni od 14. júna v Štrasburgu, ale je možné, že schválenie bude odložené na posledné zasadnutie pred letnými prázdninami, v týždni od 5. júla. To zistíme v pravý čas.

V každom prípade predložím na plenárnom zasadnutí alternatívne riešenia. Aj keď hlasovanie vo Výbore pre právne veci bola porážka viac menej vo všetkých bodoch, boli sme porazení celkom tesnou väčšinou.

Ak sa nám podarí na svoju stranu získať najmä liberálnych členov Európskeho parlamentu, aby sa nad otázkou zamysleli pred konečným hlasovaním plenárneho zasadnutia, máme celkom reálnu šancu nakoniec vyhrať.

Aby sme mali šancu, musíme vynaložiť veľa tvrdej práce, to ale nie je nemožné.

Ešte to nie je u konca.

-Christian Engstrom, Pirate MEP, 1.júna 2010 – zdroj.

Živý návrh , ktorý reaguje na výzvu Christiana Engströma.

Internet je neutrálna a decentralizovaná sieť prekračujúca hranice štátov, ktorá pracuje podľa otvorených štandardov. Štát uznáva a chráni prirodzené práva jednotlivca na Internete. Na Internet dopadá Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v plnom rozsahu, najmä v práve šíriť a vyhľadávať informácie.

Právo na Internet
Právo na rýchle pripojenie k internetu sa zaručuje ako základné ľudské právo. Možno ho obmedziť na základe rozhodnutia súdu len v prípadoch nevyhnutných v demokratickej spoločnosti, ktoré ustanovuje zákon.

Neutralita
Všetky dáta prebiehajú Internetom podľa zásady rovnosti a neutrality; žiadne informácie nemajú mať pred ostatnými prednosť. Obmedzenia v prístupe na Internet, dohľad nad prenosom dát a monitorovanie aktivít užívateľa na Internete smie nariadiť len nezávislý súd v odôvodnených prípadoch. Internet je res omnium commune. Vychádzajúc zo zásady rovnosti a zákazu diskriminácie, nesmú orgány verejnej moci a osoby, ktoré zriaďujú alebo dotujú, obmedziť pohyb informácií na Internete použitím technológie, ktorá nie je verejne opísaná alebo podlieha právnej ochrane, ktorá kohokoľvek obmedzuje v jeho účinnom používaní.

Správy
Súkromné správy posielané cez Internet požívajú všetky ochrany komunikačného tajomstva; každý smie zabezpečiť súkromné správy šifrovaním. Ten, kto zhromažďuje informácie, ktoré umožňuje sledovať pohyb konkrétneho užívateľa na svojich stránkach, na to musí užívateľa upozorniť. Tieto informácie možno poskytnúť inému iba so súhlasom sledovaného. Totožnosť anonyma alebo pseudonyma sa nesmie uverejniť bez jeho súhlasu alebo rozhodnutia súdu. Prevádzkovateľ siete nezodpovedá za obsah prenesených správ; ak je obsah uverejnený, zodpovedá zo neho, ak nie je hneď zrejmé, že nevyjadruje jeho názor.

Ľudské práva a slobody
Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, ľudské práva a slobody vykazujú istú systematiku, ktorá sa prejavuje aj v základnom prameni práva pre túto oblasť, v Listine základných práv a slobôd. Charta základných práv a slobôd má prakticky právnu silu ústavného zákona.

Subjektom ľudských práv sú osoby fyzické i právnické (ak sú k tomu prirodzene oprávnené). Štát sa väčšinou nepovažuje za spôsobilý byť nositeľom základných ľudských práv a slobôd.

Systematika ľudských práv
Podľa listiny možno rozoznávať tento hierarchický systém základných práv a slobôd (základné práva a slobody je celkový názov pre všetky práva v ňom obsiahnuté):

• Ľudské práva a základné slobody
  • Základné ľudské práva a slobody
  • Politické práva
• Práva národnostných a etnických menšín
• Práva hospodárske, sociálne a kultúrne
• Právo na súdnu a inú právnu ochranu

Pre pochopenie tohto systému, ktorý je z hľadiska systematiky práv pomerne komplikovaný, sa hodí niekoľko poznámok:

Ľudské práva a základné slobody, ako som už uviedol, je základný pojem pre všetky práva, ktorých zdrojom je Všeobecná deklarácia ľudských práv. Táto deklarácia nie je právne záväzná, pretože už zo samotnej povahy ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že ak nie sú vnímané vo vzťahu k verejnej moci, ale aj vo vzťahoch medzi jednotlivcami, tak stoja proti sebe a každá sa uskutočňuje iba z časti. Ide o to, aby žiadne právo nebolo úplne potlačené a aby zákonná úprava zodpovedala tomu, že listina považuje určité práva (ľudské práva a slobody) za silnejšiu (napr. právo združovať sa v politických stranách podľa článku 22).
Základné ľudské práva a slobody sú ich najužšou podskupinou, ktorá musí byť najviac chránená.

Ľudské práva a základné slobody je termín pochádzajúci z (európskeho) Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd; ich vymedzenie sa zhoduje s týmto dohovorom. Tieto práva sú, podobne ako základné ľudské práva a slobody, privilegovanou skupinou, čo vyplýva napríklad z preambuly listiny: “Pamätajúc trpkých skúseností z čias, keď ľudské práva a základné slobody boli v našej vlasti potláčané, ktorý dopĺňa nádeje na zabezpečenie týchto práv spoločným úsilím všetkých slobodných národov. ” Napríklad hospodárska, sociálne a kultúrne práva v nej spomenutá nie sú. Ľudské práva a základné slobody na našom území právne zakotvil Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.
Práva hospodárske, sociálne a kultúrne boli zavedené podľa socialistických proklamácií pod vplyvom východného bloku v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Ich charakter väčšinou vyžaduje vykonanie zákonom, až na základe ktorého sa ich môže dovolávať poškodený na súde.