Stále zbierame podpisy, potrebné k registrácii politickej strany.

Tu si môžete stiahnuť podpisový hárok: SPS_podpisovy harok

Čitateľne vyplnte potrebné údaje a následne pošlite hárok na adresu:

.

Práve ubehol jeden rok od času, keď sa zrodila myšlienka založiť na Slovensku pirátsku stranu. Všetko sa začalo začiatkom júna 2009, keď sa partia nadšencov rozhodla po vzore Švédskej pirátskej strany založiť aj na Slovensku stranu s podobnými cieľmi. Nadšenie bolo veľké, odozva na Facebooku bola prekvapujúca, ale aj napriek odhadom, že sa na prvej podpisovej akcii podarí vyzbierať potrebný počet podpisov, záujem verejnosti nebol dostatočný. Nadšenie opadalo, až nakoniec novembrové stretnutie prípravného výboru v Brezne rozbehlo ďalšiu etapu snahy o založenie strany. Chytili sme druhý dych. Stanovili sa pracovné skupiny a vypracoval sa základ programu strany.

Aktivita priaznivcov SPS bola vysoká. Bolo to vidieť hlavne na fóre, kde sa priaznivci vyjadrovali ku všetkým oblastiam spoločenského života a hlavne k programu pre blížiace sa Parlamentné voľby 2010. Pretrvávajúcim neúspechom bol fakt, že sa stále nepodarilo vyzbierať 10 000 podpisov, potrebných pre oficiálnu registráciu SPS ako politickej strany. Tento stav pretrváva prakticky do dnešných dní.

Asi je teda na mieste zamyslieť sa nad možnými príčinami pretrvávajúcich problémov.

Čo sa vlastne nepodarilo?

1. Nepodarilo sa vyzbierať 10 000 podpisov – napriek kampani na Facebooku a informáciám v médiách stále nemáme dostatočný počet podpisov. Aj keď je na Facebooku vyše 7 000 priaznivcov SPS, tak len mizivé promile z nich bolo ochotné vytlačiť si podpisový hárok, dať na neho aspoň svoje údaje a podpis, prípadne ešte nejakých kamarátov a poslať hárok do centrály. Keby tak urobila aspoň polovica priaznivcov, tak podpisy máme skutočne za pár týždňov. Väčšinu podpisov ale zabezpečili členovia prípravného výboru.

2. Nepodarilo sa nám založiť fungujúce mestské, prípadne okresné pobočky SPS. Z približne 20 členov prípravného výboru nakoniec zostalo aktívnych asi 7. Ostatní sa už buď vôbec neozvali, alebo sa ospravedlnili na nedostatok času z rodinných alebo študijných dôvodov. Týchto 7 posledných aktivistov je ale roztrúsených po celom Slovensku. Najlepšie je na tom Prešov, kde sú pohromade traja. Vlastne dnes už asi len dvaja. Viete si teda predstaviť tie možnosti. V Prešove sme zorganizovali dve stretnutia pre priaznivcov SPS, na ktoré sa napriek prísľubom nedostavil nikto. Áno, čítate dobre. Časť sa ospravedlnila a zbytok jednoducho neprišiel. Škoda, lebo si myslím, že sme sa zodpovedne pripravili na to, aby sme mohli vysvetliť program SPS a zodpovedať prípadné otázky.

3. Nepodarila sa nám ešte jedna vec, bez ktorej je určitý problém. Prišli sme o jediného sponzora, ktorý bol zároveň jedným zo zakladajúcich členov a bol ochotný financovať rozbeh strany. Začiatkom leta 2010 nám oznámil, že podľa súčasného stavu a podľa pasivity priaznivcov by to bola pre neho vyložená strata a tieto peniaze by sme mu nemali z čoho vrátiť. Takže v súčasnosti nemáme spôsob ako rozumne financovať stranícke aktivity. Niektoré veci sme ochotní platiť zo svojich vlastných zdrojov, ale sú to len kvapky v mori.

Keď sa zamyslíme nad týmto výpočtom neúspechov, dopracujeme sa aj k príčinám.

Jednou z hlavných príčin je fakt, že Parlamentné voľby 2010 boli prelomové. Už nešlo o to, že kto vyhrá, ale celá kampaň sa niesla v duchu snahy nedovoliť práve vládnucim stranám dostať sa znovu k moci. Na politickom bojisku sa objavili dve nové strany, ktoré mali šancu zamiešať kartami. Boli to strana Sloboda a Solidarita a strana Most-Híd. Popri nich mala výraznú pozíciu skupina okolo Igora Matoviča pod názvom Obyčajní ľudia. Igor Matovič nakoniec stranu nezaložil, ale spolu s ďalšími tromi kandidátmi sa po dohode so SaS dostal na jej kandidátku. Z týchto strán vynikala hlavne SaS, ktorá svojou kampaňou, za výraznej finančnej pomoci zakladateľov a s dvomi najliberálnejšími programovými bodmi – dekriminalizácia marihuany, registrované partnerstvá a ekonomickým Odvodovým bonusom, zaujali veľké množstvo voličov. Dokonca aj tých, ktorí by za normálnych okolností ani nešli voliť. Hlavne mladých. SaS strhla na svoju stranu voličov, ktorých sme potenciálne oslovovali aj my.

Zbieranie podpisov nie je také jednoduché. Na jedinej akcii v Bratislave, v lokalite internátov v Mlynskej doline, sa nám za jeden deň podarilo vyzbierať cca 200 podpisov. A to sa zdalo, že je dosť veľký záujem. Lenže keď si to prepočítate, tak to vychádza na 50 dní každodenného zbierania. V našich personálnych podmienkach nereálne. Uvažovali sme nad pracovnou agentúrou, že by sme túto činnosť ponúkli brigádnikom. Ale požadovaná suma 3 000 € nám urobila škrt v uvažovaní nad podobným spôsobom získania podpisov.

V konečnom dôsledku sa treba zamyslieť. Má vôbec strana, ktorej priaznivci nie sú schopní aspoň za seba a svoje blízke okolie poslať podpisové hárky, vôbec právo na existenciu a na mandát zastupovať svojich voličov? Nad tým sa dá len pochybovať.

Sú vôbec body nášho programu zaujímavé pre voličov?

Určite áno. Ale asi len v rovine diskusií na fóre a na FB. To nie je vtip, ale fakt. Autorské právo, sankcie za jeho porušovanie a hon na čarodejnice zo strany filmových a hudobných spoločností, za výdatnej podpory ochranných zväzov a BSA, sloboda na internete a transparentná štátna správa je problematika zaujímavá, ale nie natoľko, aby vyburcovala našu cieľovú skupinu k výraznej aktivite. Možné porušovanie ochrany súkromia na internete a snaha o obmedzenie, alebo možné porušovanie osobných práv formou tajných medzivládnych dohôd za podpory EÚ, to je tiež v štádiu teoretickej roviny. Takže zatiaľ nič konkrétne, čo by reálne a v tejto dobe ohrozovalo nielen našich priaznivcov. Je to zároveň problematika, ktorá sa skôr rieši na medzinárodnej úrovni a na pôde Európskeho parlamentu, s dopadom na našu národnú legislatívu. Áno, máme v programe aj body, ktoré sú vyložene naše, Slovenské. Ale tie mali v programe aj iné strany. Paradoxne sa k transparentnosti hlásili aj tí, ktorých tu v predchádzajúcich vládach sprevádzali rôzne korupčné škandály. Aj to je jeden z našich politických štandardov. Voličská dôvera Slovákov je až taká vysoká, že ju nabúra až minimálne druhé sklamanie politického miláčika.

Otázka teda znie: máme za svoje práva a za zmenu zákonov, ktoré by sa mali konečne prispôsobiť digitálnemu veku 21.storočia, bojovať už teraz, alebo počkáme až sa nás to bude bytostne dotýkať, počkáme “až to bude aktuálne”? Počkáme až ľudia z vášho okolia budú dostávať vysoké likvidačné pokuty, prípadne tresty odňatia slobody, počkáme až sa jedného dňa nedostaneme na stránky, ktoré boli ešte deň predtým prístupné, počkáme až pocit zo sledovania vašej činnosti na internete bude dostatočne reálny a vaša poštová schránka sa zaplní vyhrážkami štátneho cenzora a oznámeniami o odpojení od ISP? Na to si musí odpovedať každý z nás, teda hlavne z vás, lebo vám je tento článok určený.

V čom sme vlastne odlišní od našich českých susedov? Dlhé roky sme žili v spoločnom štáte. Posledné voľby boli veľmi podobné. Cieľom aj výsledkom. Ale rozdiel tu je. V ľuďoch. Kým Slovák je zvyknutý skôr na kritizovanie a vyčkávanie, že kto to namiesto neho urobí, tak v tomto prípade Čech zoberie do ruky pirátsku vlajku a transparent s textom “INTERNET JE NAŠE MOŘE” a vybehne do ulíc aktívne bojovať za svoje práva a slobodný internet. Česká pirátska strana sa síce do parlamentu nedostala, ale 42 323 hlasov už niečo znamená. Blížia sa české komunálne voľby a ich výsledok môže prekvapiť. Českým pirátom môžeme len v tichosti závidieť. Keď už nie ich povestné “zlaté ručičky”, tak minimálne chuť a odvahu isť proti systému.

Voľby sú za nami, Fico je v opozícii, Mečiar je mimo, väčšina predvolebných sľubov padla za obeť kompromisom, vláda začína s reformami … takže by mali byť všetci spokojní, hlavne teda koaliční voliči. Keď sa dopíšu čierne knihy a pár obetných baránkov absolvuje vyšetrovanie s nejasným výsledkom, keď utíchnu aféry a zvykneme si na novú politickú kultúru, tak by mal nastať relatívny kľud. Žeby ticho pred búrkou? My sa ale pýtame: príde potom čas pre Slovenskú pirátsku stranu? Odpoveď na túto otázku si musíme dať každý sám, vo vlastnom svedomí.

Piráti tu sú a budú stále.

Minimálne do času, kým internet bude stále internetom a kým bude čo zdieľať. Pirátmi sme sa stali bez toho, že by sme to sami chceli. Tu prezumpcia neviny neplatí. Zdieľaš dáta, sťahuješ? Máš smolu, si pirát. Ak nie, tak to dokáž. Bol si zvedavý o čom je konkrétny film kým naňho pôjdeš do kina, stiahol si ho z netu a oni ti na to prišli? Hrozí ti trestné stíhanie? Máš to dopredu prehrané. Mastná pokuta, väzenie, to nie je vôbec problém. Keby si DVD s filmom ukradol v hypermarkete, alebo vo videopožičovni, tak ti hrozí maximálne nejaké bu-bu-bu, alebo 10€ to spraví. Že je to nelogické? Nevadí, zvykaj si, bude ešte horšie.

Ale ešte stále máme šancu ….

… no to sme už znovu na začiatku tohoto článku. Ak sa vám chce, tak čítajte ešte raz.

Bola to porážka pre Pirátsku, Zelenú a Sociálno demokratickú stranu, ktoré chceli po Výbore, aby vyhodnotil autorské práva objektívne, s ohľadom na prípadnú legalizáciu nekomerčného zdieľania dát.

Namiesto toho copyrightoví konzervatívci vyhrali, s väčšinou pozostávajúcou v mnohých prípadoch z kresťanských demokratov (EPP), konzervatívcov (ECR) a liberálov (ALDE).

V záverečnom hlasovaní bola správa prehlasovaná trinástimi hlasmi proti ôsmym, niektorí liberáli sa hlasovania zdržali.

Správa Marielle Gallovej volá po prísnejšom posilnení práce Výboru v oblasti autorského práva.To by si vyžadovalo viac údajov o vplyve nekomerčného zdieľania dát. Namiesto toho, aby sa počkalo na vyhodnotenie týchto dát, správa sa chopila príležitosti a požaduje prísnejšie presadzovanie autorských práv bez ohľadu na to, čo mohla faktami ukázať.

Bola to porážka, ale posledné slovo ešte nebolo povedané.

Ďalším krokom je schválenie správy v plenárnom zasadnutí. Hlasovanie je v súčasnosti naplánované v týždni od 14. júna v Štrasburgu, ale je možné, že schválenie bude odložené na posledné zasadnutie pred letnými prázdninami, v týždni od 5. júla. To zistíme v pravý čas.

V každom prípade predložím na plenárnom zasadnutí alternatívne riešenia. Aj keď hlasovanie vo Výbore pre právne veci bola porážka viac menej vo všetkých bodoch, boli sme porazení celkom tesnou väčšinou.

Ak sa nám podarí na svoju stranu získať najmä liberálnych členov Európskeho parlamentu, aby sa nad otázkou zamysleli pred konečným hlasovaním plenárneho zasadnutia, máme celkom reálnu šancu nakoniec vyhrať.

Aby sme mali šancu, musíme vynaložiť veľa tvrdej práce, to ale nie je nemožné.

Ešte to nie je u konca.

-Christian Engstrom, Pirate MEP, 1.júna 2010 – zdroj.

Živý návrh , ktorý reaguje na výzvu Christiana Engströma.

Internet je neutrálna a decentralizovaná sieť prekračujúca hranice štátov, ktorá pracuje podľa otvorených štandardov. Štát uznáva a chráni prirodzené práva jednotlivca na Internete. Na Internet dopadá Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v plnom rozsahu, najmä v práve šíriť a vyhľadávať informácie.

Právo na Internet
Právo na rýchle pripojenie k internetu sa zaručuje ako základné ľudské právo. Možno ho obmedziť na základe rozhodnutia súdu len v prípadoch nevyhnutných v demokratickej spoločnosti, ktoré ustanovuje zákon.

Neutralita
Všetky dáta prebiehajú Internetom podľa zásady rovnosti a neutrality; žiadne informácie nemajú mať pred ostatnými prednosť. Obmedzenia v prístupe na Internet, dohľad nad prenosom dát a monitorovanie aktivít užívateľa na Internete smie nariadiť len nezávislý súd v odôvodnených prípadoch. Internet je res omnium commune. Vychádzajúc zo zásady rovnosti a zákazu diskriminácie, nesmú orgány verejnej moci a osoby, ktoré zriaďujú alebo dotujú, obmedziť pohyb informácií na Internete použitím technológie, ktorá nie je verejne opísaná alebo podlieha právnej ochrane, ktorá kohokoľvek obmedzuje v jeho účinnom používaní.

Správy
Súkromné správy posielané cez Internet požívajú všetky ochrany komunikačného tajomstva; každý smie zabezpečiť súkromné správy šifrovaním. Ten, kto zhromažďuje informácie, ktoré umožňuje sledovať pohyb konkrétneho užívateľa na svojich stránkach, na to musí užívateľa upozorniť. Tieto informácie možno poskytnúť inému iba so súhlasom sledovaného. Totožnosť anonyma alebo pseudonyma sa nesmie uverejniť bez jeho súhlasu alebo rozhodnutia súdu. Prevádzkovateľ siete nezodpovedá za obsah prenesených správ; ak je obsah uverejnený, zodpovedá zo neho, ak nie je hneď zrejmé, že nevyjadruje jeho názor.

Ľudské práva a slobody
Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, ľudské práva a slobody vykazujú istú systematiku, ktorá sa prejavuje aj v základnom prameni práva pre túto oblasť, v Listine základných práv a slobôd. Charta základných práv a slobôd má prakticky právnu silu ústavného zákona.

Subjektom ľudských práv sú osoby fyzické i právnické (ak sú k tomu prirodzene oprávnené). Štát sa väčšinou nepovažuje za spôsobilý byť nositeľom základných ľudských práv a slobôd.

Systematika ľudských práv
Podľa listiny možno rozoznávať tento hierarchický systém základných práv a slobôd (základné práva a slobody je celkový názov pre všetky práva v ňom obsiahnuté):

• Ľudské práva a základné slobody
  • Základné ľudské práva a slobody
  • Politické práva
• Práva národnostných a etnických menšín
• Práva hospodárske, sociálne a kultúrne
• Právo na súdnu a inú právnu ochranu

Pre pochopenie tohto systému, ktorý je z hľadiska systematiky práv pomerne komplikovaný, sa hodí niekoľko poznámok:

Ľudské práva a základné slobody, ako som už uviedol, je základný pojem pre všetky práva, ktorých zdrojom je Všeobecná deklarácia ľudských práv. Táto deklarácia nie je právne záväzná, pretože už zo samotnej povahy ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že ak nie sú vnímané vo vzťahu k verejnej moci, ale aj vo vzťahoch medzi jednotlivcami, tak stoja proti sebe a každá sa uskutočňuje iba z časti. Ide o to, aby žiadne právo nebolo úplne potlačené a aby zákonná úprava zodpovedala tomu, že listina považuje určité práva (ľudské práva a slobody) za silnejšiu (napr. právo združovať sa v politických stranách podľa článku 22).
Základné ľudské práva a slobody sú ich najužšou podskupinou, ktorá musí byť najviac chránená.

Ľudské práva a základné slobody je termín pochádzajúci z (európskeho) Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd; ich vymedzenie sa zhoduje s týmto dohovorom. Tieto práva sú, podobne ako základné ľudské práva a slobody, privilegovanou skupinou, čo vyplýva napríklad z preambuly listiny: “Pamätajúc trpkých skúseností z čias, keď ľudské práva a základné slobody boli v našej vlasti potláčané, ktorý dopĺňa nádeje na zabezpečenie týchto práv spoločným úsilím všetkých slobodných národov. ” Napríklad hospodárska, sociálne a kultúrne práva v nej spomenutá nie sú. Ľudské práva a základné slobody na našom území právne zakotvil Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.
Práva hospodárske, sociálne a kultúrne boli zavedené podľa socialistických proklamácií pod vplyvom východného bloku v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Ich charakter väčšinou vyžaduje vykonanie zákonom, až na základe ktorého sa ich môže dovolávať poškodený na súde.

Keby zdieľanie obsahu viedlo k poklesu tržieb, tak na Slovensku nie je ani jeden hudobník.

Ktorú hudobnú skladbu nenájdete na Youtube, na Rapidshare alebo na Piratebay? Hoci všetky vaše skladby si dnes fanúšik fakticky môže stiahnuť z internetu, rovnako vám preukazuje svoju priazeň tým, že si kúpi vaše CD alebo zájde na váš koncert. Vyjde ho to síce drahšie, ale ten zážitok stojí za to! V prvom prípade sa stane vlastníkom štýlové škatuľky a zachytí tak u seba kúsok vašej autentickosti. Vlastníkom nahrávky sa totiž nikdy nestane, nanajvýš získa licenciu na použitie.

Koncerty zas ponúkajú správnu atmosféru – naživo. V žiadnom prípade vás suchá digitálna nahrávka zdieľaná priateľmi nemôže poškodiť.

Slobodné zdieľanie obsahu naopak zvyšuje záujem o vašu tvorbu.
Mnohí súčasní hudobníci spomínajú, ako kedysi kopírovali magnetofónové pásky Beatles, Rolling Stones, … Nerobili to zo vzrušenia z ilegality, ale pre potešenie, ktoré im poskytoval rozvoj vlastného hudobného talentu. Dnes však legislatívna mašinéria pokročila: “Kto neoprávnene zasiahne do zákonom chránených práv k zvukovému záznamu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky,” nariaďuje trestný zákon.

Tak sa autorské práva k hudbe môžu používať na zastrašovanie.
Autori pochopili, že plným využitím práva by zo svojich fanúšikov urobili kriminálnikov a preto ich väčšina súčasný stav akceptuje. Zákon ale bez ohľadu na autorov dáva kolektívnym správcom moc vydierať nepohodlného jedinca. Každý, kto slobodne zdieľa informácie, môže byť vystavený vydieraniu a na objednávku uväznený úplne v súlade so zákonom.

Vyšetrovanie trestných činov proti autorskému právu zaberá polícii čas potrebný na vyšetrovanie závažných trestných činov.

Kolektívnym správcom na vašich fanúšikoch nezáleží.
Tí spravujú autorské práva dokonca i tým autorom, ktorí o to nestoja. Niekoľko nevydarených zákonov obdarilo tieto súkromné subjekty obrovskú mocou, ktorú v iných oblastiach majú len štátne úrady. Na rozdiel od nich takmer bez kontrolných mechanizmov. Veď u niektorých kolektívnych správcov – právnických osôb určených k obhajovaniu záujmov autorov – sa samotní autori márne domáhajú svojich nárokov. Kolektívni správcovia ďalej rozdeľujú (cudzie) peniaze neprehľadne.

Papier, kompaktné disky, kopírky či pevné disky sú zaťažené poplatkami.
Má sa z každej kópie platiť nejaký ten cent kolektívnym správcom? U nosičov je to až 6% z ich ceny, u kopíriek 3%, u počítačov 0,5% z ceny zabudovaného pevného disku a pri bežných kopírovacích službách 3%. Dostali ste z týchto peňazí nejaký podiel? Ak nič alebo len almužnu, vedzte, že ochranným zväzom z toho zostane pekný balík na réžiu.

Mimo to platia veľké korporácie z našich poplatkov demagogické kampane v televízii i filmoch, v ktorých popierajú základné práva občanov (článok 17 odsek 2 Charty základných práv a slobôd).

Kto obhajuje záujmy vaše a vašich fanúšikov? Ministerstvo to nebude.
Ministerstvo kultúry odobrilo činnosť množstvu ochranných zväzov a organizácií, ktoré “pre vás” vyberajú nemalé poplatky. K vám sa ale dostáva len veľmi malé percento peňazí. Väčšinu finančných prostriedkov spotrebujú práve tieto organizácie na vlastnú prevádzkovú réžiu. Takže pre vás zostane snáď 10% z celkovej sumy.

Podporte preto politickú stranu, ktorá odstráni parazitov na umelcoch.
Podporte politickú stranu, ktorá zmení autorský zákon tak, aby štát nerobil z polovice občanov pirátov a rukojemníkov.

Kriminalizácia kopírovania pre vlastnú potrebu

Podľa slovenského práva nie je úplne jasná trestnosť takého konania, že keď si z Internetu stiahnete voľne prístupné video, skopírujete CD od kamaráta alebo okopírujete knihu z knižnice, ktorú nemôžete inde zohnať. ACTA si kladie za cieľ to zmeniť. Ak prejde, budete v takýchto prípadoch za zločinca. Zmluva požaduje, aby nekomerčné kopírovanie diel pre osobnú potrebu bez výslovného súhlasu autora bolo trestným činom. A ďalej sa žiada, aby za tento trestný čin hrozilo väzenie, čo zatiaľ hrozilo len za komerčné porušovanie autorských práv vo väčšom rozsahu. USA presadzujú, aby medzi spôsobenou škodou a trestom nebola úmera, a samy idú príkladom – za drobné zdieľanie už odsúdili niekoľko ľudí na pokutu prevyšujúcu 100.000USD. K trestnému stíhaniu už ani nemá byť potrebná žiadosť od poškodeného držiteľa autorských práv.

Podľa niektorých prieskumov za hudbu rovnako najviac utrácajú tí, ktorí ju nelegálne sťahujú. Opatrenie je v tom prípade namierené proti ľuďom, ktorí nahrávací priemysel živia a je kontraproduktívne.

Internet

USA sa tu snaží presadiť svoj zákon DMCA do medzinárodného práva. Má sa zaviesť spoluzodpovednosť providerov a prevádzkovateľov webov za prenášaný obsah. Nie neobmedzene, ale napríklad na odkazy sa vzťahovať má, takže je možno žalovať aj za samotné prevádzkovanie webového vyhľadávača, ktorý nájde odkaz na niečo nelegálneho. Alebo len za zverejnenie informácie o tom, že sa niekde niečo také nachádza. Prevádzkovatelia by mali mať povinnosť problematický materiál odstrániť nie po rozhodnutí súdu, ako je tomu u nás v súčasnosti, ani na žiadosť kompetentného úradu, ale na žiadosť kohokoľvek, kto tvrdí, že materiál porušuje jeho práva. V praxi býva ťažké overiť, či to je pravda a tak bude možné prevádzkovateľa nútiť k odstráneniu hocičoho nepohodlného.

Ďalej by mali poskytovatelia brániť porušovanie autorských práv tým, že budú na základe žiadostí od veľkých nahrávacích spoločností odpájať užívateľov od Internetu. Podobný zákon už schválila Francúzsko pod názvom HADOPI, v pôvodnej verzii sa dokonca malo odpájať bez súdu (nakoniec po skrátenom súdnom konaní). Odpojeného človeka nesmie žiadny iný operátor pripojiť. V súčasnej dobe sú ľudia na Internete čoraz viac závislí pri práci, komunikácii a nakupovaní. Podobné rozhodnutie môže teda pre nich znamenať pracovnú, ekonomickú a sociálnu likvidáciu. Navyše je neprimeraným a ťažko zdôvodniteľným zásahom do práva šíriť a vyhľadávať informácie, garantovaným Chartou základných práv a slobôd. Podľa prvých štatistických výsledkov sa vo Francúzsku po prijatí zákona miera pirátstva ešte zvýšila a presunulo sa hlavne tam, kde je horšie postihnuteľné.

Hraničné kontroly

Komerčné pašovanie falzifikátov dávno rieši existujúce dohoda TRIPS. Pripravovaná ACTA pritvrdzuje. Podľa návrhu majú colníci kontrolovať nielen fyzickýj tovaru, ale aj dáta. Tie sa majú dostať na rovnakú úroveň nelegálnemu tovaru. Zabaviť sa má nielen v prípade preukázaného porušenia autorské práva, ale aj v prípade čo i len podozrenia. Podobný zákon platí už asi rok v USA, colníkom dovoľuje kontrolovať cestujúcim notebooky a pri obyčajnom podozrení na nelegálne kópie je možné ich zabaviť.

Toto opatrenie nemôže nič zmeniť na šírení pirátskych kópií digitálnych nahrávok – poslať ich zašifrované cez Internet je a zostane oveľa bezpečnejšie, lacnejšie, rýchlejšie a pohodlnejšie. A nie je spôsob ako to zmeniť. Zvýši sa len obťažovanie ľudí pri pohraničných kontrolách, colníci budú prechádzať súkromné dáta. Pri konfiškácii firemného notebooku s citlivými informáciami hrozí ich únik a mnohomiliónové škody. Zjednanie nápravy a náhrady škôd bude veľmi ťažké.

Niektorí vyjednávači sa snažili tieto ustanovenia zmierniť tak, aby sa turistom na hraniciach nekontrolovali notebooky a prehrávače. Výsledkom je bezzubý odsek hovoriaci, že pokiaľ nie je podozrenie na komerčné aktivity, tak sa veci turistov môžu nechať na izbe (ale nemusia).

Ochrany proti kopírovaniu

ACTA sa snaží postaviť mimo zákon obchádzanie ochrán proti kopírovaniu a USA z toho chcú dokonca urobiť trestný čin. V praxi nie je jasné, či ochranu proti kopírovaniu, ktorá nefunguje, možno považovať za ochranu (a tá čo funguje, žiadnu zákonnú podporu nepotrebuje), ale podobné zákony už bohužiaľ platia.

Známy je prípad s DVD. Pred časom existovalo iba niekoľko málo oficiálnych programov pre ich prehrávanie na počítači. Keď Jon Lech Johansen napísal svoj program pre ich dekódovanie, vzniklo mnoho ďalších prehrávačov, ktoré svojou obľúbenosťou prekonali tie oficiálne a ktoré používame dodnes, napríklad VLC alebo Mplayer. Za svoj prínos bol Johansen žalovaný americkou nahrávacou spoločnosťou MPAA a bol súdený; nakoniec bol oslobodený, ale hrozilo mu väzenie, zabavenie počítača a nemalá pokuta.

Dnes je podobná situácia u Blu-Ray diskov. Ak ho máte legálne kúpený a chcete si ho prehrať treba v Linuxe, máte smolu. Ich kódovanie je považované za ochranu proti kopírovaniu. Na prehratie by ste ju museli prekonať a to je nezákonné (oficiálne prehrávač pre Linux nie je k dispozícii). Postup existuje, ale keď ho použijete alebo o ňom niekomu napíšete, porušíte zákon.

Ochrany proti kopírovaniu predovšetkým bránia ľuďom v riadnom použití legálne zakúpených nahrávok. Znemožňujú preskočenie reklám, prehranie v inej časti sveta, v softvérovom prehrávači s otvoreným zdrojovým kódom, prehranie v plnej kvalite na štandardnom monitore, výrobu záložnej kópie pre prípad poškodenia originálu. A samozrjme ďalšie akcie, ktoré sú zo zákona legálne, ale nemožno ich urobiť bez prekonania “ochranu proti kopírovaniu”, čo je zakázané. Platiaci spotrebiteľ je tak krátený na svojich právach.

Opatrenie môže šírenie pirátskych nahrávok len podporiť, pretože tie žiadnou ochranou proti kopírovaniu zaťažené nie sú a teda používateľov zbytočne neobmedzujú. Z hľadiska platiaceho spotrebiteľa ide o jednoznačnú diskrimináciu.

Autorom ACTA to ale nestačí, idú ešte ďalej. V bod 6a na strane 33 sa snažia zakazovať aj jednoduché odstránenie informácie o právach, čím stavia mimo zákon napríklad toho, kto si kúpi nahrávku s takou informáciou a potom ju vypáli na CD aby ju mohol počúvať v aute, pričom sa príslušná informácia stratí.

Byrokracia

ACTA zriadi nový medzinárodný úrad, ktorý sa bude starať o jej dodržiavanie, zväčší rozsah práce polície a colníkov. Súvisiace náklady si vyžiadajú nové fondy platené z daní. Pritom niekoľko medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa falzifikátmi a autorským právom už existuje. Vedľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa o to stará Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO)  a v neposlednom rade aj OSN.

Spôsob vyjednávania

Väčšina krajín, ktoré o dohode rokujú, sa navonok hlásia k demokracii, ale už samotný spôsob vyjednávania ACTA je nehorázny útok na základné demokratické princípy.

Text je utajovaný, všetky žiadosti o uverejnení sú odmietané. Vláda USA tvrdí, že kvôli jej “národnej bezpečnosti”. Prístup k textu má len úzka skupina vyjednávačov a lobistov. Parlamenty, ktoré potom majú text previesť do právnej praxe, k návrhu prístup nemajú a nemôžu k nemu vznášať pripomienky. Po prijatí dohody bude vyvíjaný tlak na parlamenty EÚ a jednotlivých štátov, aby ju v nezmenenej podobe ratifikovali a jej právny princípy začlenili do legislatívy. V demokracii by to však malo fungovať opačne.

Návrh ACTA nariaďuje jej signatárom, aby podnietili ostatné štáty (ktoré dohodu nepodpísali) zmeniť svoju legislatívu k obrazu ACTA. To, čo by sa normálne považovalo za neprípustné zasahovanie do záležitostí iných krajín, je tu pripustené ako zmluvný záväzok. O platnosti ACTA má stačiť ratifikácia iba piatich štátov (jedným budú nepochybne USA, ktoré dohodu presadzujú a z ktorýho legislatívy vychádza), ostatné štáty majú byť nútené podriadiť sa jej neskôr.

K dohode ACTA a spôsobu rokovaní sa koncom februára kriticky vyjadril Európsky inšpektor pre ochranu údajov, ktorému sa nepáčilo filtrovanie Internetu, odpájanie občanov a porušovanie ich občianskych práv.

Dňa 10.3. následne Európsky parlament drvivou väčšinou 633:13 odhlasoval rezolúciu, v ktorej požaduje odtajnenie pripravovanej dohody, nesúhlasí s odpájaním občanov od Internetu a odmieta prehliadky laptopov na hraniciach.

Proti ACTA protestujú pirátske strany a organizácie zaoberajúce sa ochranou slobody a ľudských práv. Objavujú sa petície proti ACTA, ku ktorým sa môže každý občan pripojiť. Čas ukáže, nakoľko si dokážeme obhájiť svoje základné práva a dôstojnosť a nakoľko ju stratíme v prospech veľkých nahrávacích lobby.

Pozn.: v súčasnosti je dokument ACTA odtajnený

Otvorený prístup sa začal presadzovať s rozvojom počítačov a licenčných dohôd. Používa sa však hlavne vo vede, pretože vedci zistili, že komunikácia a publikovanie cez internet ponúka rýchlejší a lacnejší spôsob šírenia vedomostí. Slovenská pirátska strana chce programom odstrániť niektoré bariéry, ktoré otvorenému prístupu bránia. Vedecké časopisy vydávané podľa princípu Open Access sú prístupné širokej verejnosti bez nutnosti registrácie alebo platby.

• Verejnosť, hlavne študentská, má mať možnosť študovať a šíriť na nekomerčné účely učebnice vydané verejnými vysokými školami alebo ich pracovníkmi.
• K verejnému prospechu univerzít a na kontrolu ich vedeckej úrovne by sa mali výučbové materiály k vysokoškolským kurzom vysokej školy zverejňovať na internete.
• Vysoké školy a knižnice sa majú podieľať na digitalizácii obsahu (napríklad hudobné na digitalizáciu notových záznamov, atď), ku ktorému vypršala autorskoprávna ochrana. Tým by sa čiastočne vyriešil aj problém nedostatkových kníh a hudobnín v školských knižniciach.
• Platné predpisy a technické normy majú byť verejnosti k dispozícii v elektronicky upraviteľnej podobe (jednoduché citácie a odkazy).
• Povinný výtlačok obchodne vydanej knihy sa doteraz dodával v papierovej podobe. Novo by sa dodával elektronicky s prístupom pre všetky knižnice alebo rovno pre celú verejnosť na neobchodné účely.
• Statky, ku ktorým v čase vzniku mali autorské práva ľudové verejnoprávne organizácie (ako sú napríklad nahrávky ľudovej a klasickej hudby), majú byť uverejnené zdarma a nemali by si na nich vytvárať zisk tí, ktorí podniky sprivatizovali.
• Projekty platené z verejných zdrojov, napríklad z grantov, majú byť zverejnené pod slobodnou licenciou.